"Teraz, Vladimír, tu, a teraz budeme vo svojich myšlienkach stavať dom! Ty a ja, a všetci ľudia. A uisťujem ťa, uver mi, myseľ každého sa dotkne mysli Boha. Otvoria sa dvere do Raja. Poďme, poďme rýchlejšie. Nakreslím to palicou na brehu… Postavíme dom spoločne s tými, kto sa v budúcnosti dotknú riadku tebou napísaného. Ľudské myšlienky sa spoja do jediného celku. V ľuďoch je schopnosť Boha - realizovať v skutočnosti vymyslené. A nie jeden dom bude stáť na zemi. V tých domoch si každý dokáže všetko uvedomiť. Sám bude môcť cítiť a chápať usilovanie božskej túžby.
     Najskôr si zo všetkých možných vhodných miest na zemi vyber svoje, ktoré sa ti zapáči. Miesto, na ktorom by si chcel žiť. Na ktorom by si aj svojim deťom prial prežiť ich život. Kde by si bol dobrou spomienkou pre svoje pravnúčatá. Na tomto mieste má byť pre teba priaznivé podnebie. Na tomto mieste si zober jeden hektár pôdy naveky.
     ... vnuci nebudú potrebovať dom, ktorý vystaviaš. Pochopia to, až vyrastú. Budú potrebovať iný dom. A práve preto nie je treba strácať príliš mnoho úsilia na výstavbu veľkého a príliš pevného domu. Vnuci, keď vyrastú, určite pochopia, ktorý zo zemských materiálov bude pre nich príjemnejší, pevnejší a užitočnejší. A ty teraz taký materiál nemáš. Vnuci si postavia drevený dom z tých stromov, ktoré zasadil ešte ich deduško a ktoré milovali ich otec a matka. Ten dom ich bude liečiť, od všetkého zlého chrániť a podnecovať ku všetkému svetlému. Veľká energia Lásky bude žiť v tom dome."


Už dnes si každý môže stavať dom

     "To hlavné, Vladimír, je to, že už dnes si každý môže stavať dom. Sebou cítiť Boha a žiť v Raji. Len jeden okamih dnes oddeľuje ľudí od Raja. Uvedomelosť vnútri každého človeka. Keď postuláty neprekážajú uvedomelosti… Vtedy, Vladimír, pozri…"
      Anastasia sa zrazu rozveselila. Chytila ma za ruku, ťahala ku brehu jazierka, kde bola holá zem, a cestou rýchlo rozprávala:
     "Hneď. Všetko hneď pochopíš. Ľudia tiež všetko pochopia, moji čitatelia, a tvoji.
     Určia sebou podstatu sveta, uvedomia si svoje predurčenie. Teraz, Vladimír, tu, a teraz budeme vo svojich myšlienkach stavať dom! Ty a ja, a všetci ľudia. A uisťujem ťa, uver mi, myseľ každého sa dotkne mysli Boha. Otvoria sa dvere do Raja. Poďme, poďme rýchlejšie. Nakreslím to palicou na brehu… Postavíme dom spoločne s tými, kto sa v budúcnosti dotknú riadku tebou napísaného. Ľudské myšlienky sa spoja do jediného celku. V ľuďoch je schopnosť Boha - realizovať v skutočnosti vymyslené. A nie jeden dom bude stáť na zemi. V tých domoch si každý dokáže všetko uvedomiť. Sám bude môcť cítiť a chápať usilovanie božskej túžby. Budeme stavať dom! Oni a ja a ty!"
     "Anastasia, počkaj. Existuje mnoho rôznych projektov domov, v ktorých žijú dnešní ľudia. Aký to bude mať zmysel, keď predložíš ďalší projekt?"
     "Vladimír, nestačí len ma vypočuť. Pokús sa všetko, čo nakreslím, precítiť a v duchu sám nakresli projekt, a nech každý ho kreslí spoločne so mnou. Ó Bože! Ľudia, aspoň to skúste, prosím!"
      Anastasia sa akoby chvela v nejakom radostnom vzrušení. Vzývala ľudí a vo mne vzbudzovala stále väčší záujem o jej projekt. Zo začiatku sa mi zdal byť jednoduchý, ale zároveň som mal pocit, akoby pustovníčka Anastasia odhaľovala pred všetkými neobyčajné tajomstvo. Celé tajomstvo tkvelo v jednoduchosti, a pokiaľ by sme dodržali postupnosť, tak všetko znelo takto.
      Anastasia pokračovala:
     "Najskôr si zo všetkých možných vhodných miest na zemi vyber svoje, ktoré sa ti zapáči. Miesto, na ktorom by si chcel žiť. Na ktorom by si aj svojim deťom prial prežiť ich život. Kde by si bol dobrou spomienkou pre svoje pravnúčatá. Na tomto mieste má byť pre teba priaznivé podnebie. Na tomto mieste si zober jeden hektár pôdy naveky."...

     "Vladimír, popremýšľaj sám, tiež sa zasni. Aké by mohli byť tvoje činy, keď budeš stáť na svojej pôde?"


Plot

     "Spočiatku… no, najprv samozrejme je treba všetko ohradiť plotom. Pretože keď začneš privážať stavebniny na stavbu domu, tak ich môžu rozkradnúť. A aj keď len zaseješ, tak potom môžu kradnúť úrodu. Alebo si proti plotu?"
     "Nie som proti. Dokonca všetky zvieratá označujú svoje teritórium. Ale z čoho urobíš svoj plot?"
     "Ako to z čoho? Z brvien. Nie, počkaj. Z brvien to vyjde veľmi draho. Pre začiatok je treba zakopať stĺpy a obohnať pozemok ostnaným drôtom. A potom predsa z brvien, aby nebolo vidieť, čo sa deje za plotom."
     "A koľko rokov môže vydržať plot z brvien bez opravy?"
     "Pokiaľ rezivo bude dobré, natreté alebo nafermežované a časť stĺpov, ktorá je v zemi, natretá smolou, tak môže vydržať päť rokov bez opravy, dokonca aj dlhšie."
     "A potom?"
     "Potom je treba plot poopraviť, aby nespráchnivel."
     "Takže sa stále budeš musieť starať o ten plot. A tvojim deťom alebo vnukom narobí ešte väčšie starosti. Nebolo by lepšie všetko zariadiť tak, aby sa nepridávali deťom starosti, nezarmucoval ich zrak rozkladajúcimi sa stavbami? Poď, popremýšľame, ako urobiť pevnejší a trvanlivejší plot, aby tvoji potomci na teba spomínali v dobrom."
     "Samozrejme, dá sa urobiť trvanlivejší. Ktože by to nechcel! Napríklad tehlové stĺpy a tehlový základ, a medzi stĺpy liatinové mreže, tie nehrdzavejú. Taký plot môže vydržať dokonca sto rokov. Ale jeho vybudovanie zvládnu len veľmi bohatí ľudia. Predstav si, hektár, veď to je štyristo metrov v obvode. Na taký plot nestačí sto tisíc rubľov, ale môže sa vyšplhať na milión. Vydrží ale sto až dvesto rokov, alebo aj dlhšie. Dá sa urobiť s nejakými rodovými iniciálami. Potomci sa budú dívať a spomínať na pradeda a všetci okolo im budú závidieť."
     "Závisť nie je dobrý cit. Môže uškodiť."
     "No, s tým nič neurobíme. Hovorím ti, ohradiť hektár pôdy dobrým plotom málokto dokáže."
     "Znamená to, že je treba vymyslieť iný plot."
     "Aký iný? Môžeš ho sama navrhnúť?"
     "Nebolo by lepšie, Vladimír, miesto množstva stĺpov, postupne hnijúcich, zasadiť stromy?"
     "Stromy? A čo, potom na ne pribiť…"
     "Načo pribíjať? Pozri sa, v lese rastie mnoho stromov, ktorých kmene sú poldruhého až dva metre od seba."
     "Áno, sú, rastú… Ale medzi nimi sú medzery. Nevyjde plot."
     "Ale je možné medzi nimi vysadiť husté kríky. Pozri sa pozorne, predstav si, aký prekrásny plot sa môže podariť. U každého bude trochu iný. A každým sa bude kochať zrak. A potomci budú po storočia spomínať na tvorcu prekrásneho plota. Nebude ich okrádať o čas na opravu a tiež prinesie úžitok. Nebude slúžiť len ako ohrada. Niekto si vytvorí plot z briezok, rastúcich v rade. Niekto - z dubov. A niekto v tvorivom nadšení urobí farebný plot, ako v rozprávke."
     "Ako farebný?"
     "Zasadí rôznofarebné stromy. Briezky, javor aj dub, aj céder. Vpletie do toho jarabinu s bobuľami planúcimi červenou farbou. A ešte medzi nimi zasadí červenú kalinu. Nájde miestečko pre čerešňu vtáčiu a bazu. Veď všetko sa dá dopredu premyslieť. Je treba, aby každý vypozoroval, ako čo rastie do výšky, ako na jar kvitne, ako vonia a aké vtáctvo k sebe priťahuje. A tvoj plot bude spievajúci, pekne voňajúci a nikdy neunaví tvoj pohľad, každý deň meniac svoje odtiene. Raz rozkvitne farbou jari, druhýkrát zaplápolá sfarbením jesene."
     "No, teda, Anastasia, si ako básnik." Jednoduchý plot a ako si všetko obrátila! Vieš, mne sa veľmi páčil taký obrat. A ako to, že ľudia na to neprišli skôr? Ani ho nie je treba natierať, ani opravovať. A keď vyrastie, tak ho možno využiť na drevo, miesto toho zasadiť nové stromy, meniť obraz, akoby maľovať. Lenže vysádzať taký plot bude zdĺhavé. Ak sa zasadia stromy ob dva metre, tak je treba vykopať dvesto jám pre sadenice. Ešte medzi nimi vysádzať kríky. A určite povieš, že techniku nesmieme použiť."
     "Naopak, Vladimír, pre tento projekt ju nie je treba odmietať. A všetko, čo vzniklo ako prejav temných síl, je treba obrátiť k svetlému. Aby sa vymyslený projekt rýchlejšie vtelil do života, je možné po obvode pozemku vyryť pluhom brázdu a dať do nej sadenice. Naraz vysadiť všetky sadenice a zasiať semienka kríkov, ktoré chceš mať medzi stromami. Potom vedľa toho opäť prejsť pluhom a všetko zasypať zemou. Keď ešte zem nie je utlačená, je možné každú sadenicu upraviť, zarovnať akoby podľa pravítka."
     "To je príma, takto za dva až tri dni človek sám môže zasadiť celý plot."
     "Áno."
     "Len škoda, že než taký plot vyrastie, nebude slúžiť ako prekážka pre zlodejov. A čakať, kým vyrastie, bude trvať dlho. Veď céder a dub rastú pomaly."
     "Ale rýchlo vyrastie breza a osika, medzi nimi rýchlo vyrastie krovie. Ak sa ponáhľaš, tak môžeš hneď zasadiť aj dvojmetrové sadenice stromov. Keď breza vyrastie, tak ju možno vyrúbať a využiť v hospodárstve. Vyrúbané stromy nahradí dorastajúci céder a dub."
     "No dobre, so živým plotom si možno poradiť. Veľmi sa mi páčil. Teraz povedz, ako si predstavuješ projekt domu na pozemku?"
     "Možno, že najskôr urobíme plánovanie pozemku, Vladimír?"
     "Čo máš na mysli, rôzne záhony pre rajčiaky, zemiaky a uhorky? Tak tým sa obvykle zaoberajú ženy. Muži stavajú dom. Myslím si, že najskôr je treba postaviť jeden veľký dom, rozkošnú vilu v európskom štýle, aby na mňa potomci spomínali v dobrom. Druhý domček - menší, pre služobníctvo. Veď pozemok je veľký. Na ňom je treba veľa pracovať."
     "Vladimír, keď urobíš všetko správne od začiatku, tak nebudeš potrebovať služobníctvo. Všetko okolie bude tebe, všetkým tvojim deťom a vnúčatám slúžiť s veľkou radosťou a láskou."
     "Toto sa nedarí nikomu. Dokonca ani tvojim milovaným chatárom. Majú len päť alebo šesť árov pôdy a pracujú na nich po celý víkend od rána do večera. A tu celý hektár. Veď samotného hnojiva a mrvy bude treba dovážať nie menej ako desať áut každoročne.
      Kopčeky hnojiva je treba rozhádzať po pozemku, potom prekopať všetku pôdu. Inak všetko bude zle rásť. Ešte je treba dodávať nejaké hnojivá, ktoré sa špeciálne predávajú vo vreciach. A ak sa nepohnojí, tak pôda stratí svoju úrodnosť. Toto vedia aj agronómovia, ktorí sa zaoberajú vedou o pôde, aj záhradkári sa o tom presvedčili zo svojich vlastných skúseností. Dúfam, že s tým, že je treba hnojiť pôdu, súhlasíš."
     "Samozrejme, že sa pôda má hnojiť, ale tým sa nie je treba zaťažovať. Boh dopredu všetko premyslel tak, že pôda, ktorú si vyberieš pre život, bude ideálne pohnojená bez tvojho fyzického, jednotvárneho úsilia. Len sa potrebuješ dotknúť jeho mysli. Cítiť celistvosť Jeho systému a nie len všetko riešiť iba rozumom."
     "Prečo sa teda dnes nič a nikde na zemi nehnojí podľa Božieho systému?" "Vladimír, teraz sa nachádzaš v tajge. Pozri sa okolo, ako sú vysoké stromy a mohutné ich kmene. Medzi stromami je tráva a kry. Je tu malina, ríbezľa... a veľké množstvo ďalších vecí rastie v tajge pre človeka. A nikto z ľudí, dokonca za tisíce minulých rokov, ani raz nehnojil pôdu v tajge. A zem je stále úrodná. Čo myslíš, kto a ako ju hnojí?"
     "Kto?.. Neviem, kto a ako. Ale príklad si uviedla naozaj závažný. Áno, nejako sa s človekom všetko podivuhodne vyvíja. Povedz to sama, prečo v tajge nie sú potrebné rôzne hnojivá?"
     "Myseľ a systém Boha v tajge nie sú porušené do takej miery ako tam, kde žije človek dnes. V tajge zo stromu padá lístie, vetrík láme malinké vetvičky. A tak sa zem v tajge hnojí lístočkom, vetvičkou a dážďovkou. Rastúca tráva reguluje štruktúru pôdy. Krovie jej pomáha s prebytkom kyslosti alebo zásaditosti. Nič z tých hnojív, ktoré poznáš, nevynahradí lístok spadnutý zo stromu. Veď tento lístok má v sebe množstvo kozmických energií. Videl hviezdy, slnko a mesiac. A nie len videl - bol v súčinnosti s nimi. Aj keď uplynie mnoho tisíc rokov, tak zem v tajge bude stále úrodná."
     "Ale pozemok, na ktorom bude vystavaný dom, nie je tajga."
     "Tak ju naplánuj! Sám zasaď les zo stromov rôznych druhov."
     "Anastasia, radšej hneď povedz, čo je treba urobiť, aby pôda na pozemku vždy bola hnojená sama od seba. To je dôležitá vec, pretože tam je množstvo inej práce. Nasadiť záhony, bojovať s rôznymi škodcami..."
     "Je, samozrejme, možné všetko povedať podrobne a do detailov, ale je lepšie, aby každý človek vyzval na budovanie svoju dušu, myseľ a túžbu. Intuitívne každý cíti, čo pre neho bude viac prijateľné a deťom a vnúčatám prinesie radosť. Plánovanie nemôže byť jednotné. Je individuálne, ako veľký obraz maliara-tvorcu, každý má svoj."
     "Povedz to približne. No, akoby v kocke."
     "Dobre, pozri, trochu to nakreslím. Ale najskôr pochop to hlavné. Všetko je Bohom stvorené pre blaho človeka. Si človek a môžeš riadiť všetko, čo ťa obklopuje. Si človek! Pochop to, pocíť svojou dušou, v čom je skutočný zemský Raj..."
     "No a konkrétnejšie, bez filozofie. Povedz, kde a čo je treba zasadiť, kde je treba niečo vykopať. Aké plodiny je treba zasadiť, aby ich potom bolo možné čo najvýhodnejšie predať?"
     "Vladimír, vieš prečo sú nešťastní roľníci a dnešní farmári?"
     "Prečo?"
     "Mnohí z nich sa snažia získať čo najväčšiu úrodu, potom ju predať... Viac myslia na peniaze, než na zem. Sami neveria tomu, že je možné byť šťastný vo svojom rodovom hniezde, myslia si, že všetci šťastní sú v mestách. Uver mi, Vladimír, všetko, čo sa deje v duši, určite sa odrazí vo vonkajšom. Samozrejme, že vonkajšia konkretizácia je tiež potrebná, poď, približne si predstavíme plánovanie pozemku. Ja len začnem a ty mi pomáhaj."
     "Tak dobre, pomôžem. Začni."
     "Náš pozemok leží ladom. Nezastavaná parcela je obohnaná živým plotom. Ešte štvrtinu alebo polovicu osadíme lesom, zasadíme v ňom rôzne stromy. Kraj lesa, ktorý je v styku so zvyšnou časťou pozemku, osadíme živým plotom z nepriepustného krovia, aby sa cezeň nedostali zvieratá a nezašľapali osiatu záhradu. V lese, zo živých sadeníc, zasadených blízko seba, urobíme ohradu pre dobytok, kde neskôr bude žiť napríklad koza, alebo dve. Ešte je možné zo sadeníc urobiť úkryt pre sliepky-nosnice. Na záhrade vykopeme nehlboký rybník, veľkosti asi dvoch árov. Medzi lesnými stromami zasadíme kry malín a ríbezlí, po kraji - lesné jahody. Potom, až stromy trocha vyrastú, môžeme medzi vetvami v lese postaviť tri duté klady pre včely. Vysadíme zo stromov besiedku, kde sa budeš môcť schovať pred horúčavou a rozprávať sa so svojimi deťmi alebo priateľmi. A tiež urobíme živú letnú spálňu a tvoju tvorivú dielňu. Spálňu pre deti, miestnosť pre hostí."
     "Neuveriteľné, to nebude len les, ale niečo ako zámok."
     "Lenže zámok bude živý, večne rastúci. Tak všetko vymyslel sám Tvorca. A človek len má tomu všetkému dať úlohu. Dať podľa svojho vkusu, úmyslu a zmyslu."
     "A prečo to Tvorca neurobil hneď? V lese všetko rastie ledabolo."
     "Les je akoby kniha pre teba-tvorcu. Dívaj sa pozornejšie, Vladimír, všetko v nej je napísané Otcom. Tu, pozri, rastú tri stromy len pol metra od seba, môžeš ich sadiť do radu, alebo zostavovať rôzne iné konfigurácie z im podobných stromov. Medzi stromami sú kríky, popremýšľaj, ako ich použiť pre potešenie svojho života. A tu stromy nedovoľujú rásť medzi sebou bylinám a krom, toto tiež môžeš vziať do úvahy pri budovaní svojho živého domu. Máš akoby všetkému zadávať program a korigovať ho podľa svojho vkusu. Všetko na tvojom pozemku bude teba a tvoje deti hýčkať, tešiť a kŕmiť."
     "Aby sa človek uživil, musí založiť záhradu. A na nej sa naozaj zapotíš."
      "Uver mi, Vladimír, veď záhradu je tiež možné urobiť tak, že ťa nebude silne obťažovať. Tu je tiež treba len pozorovať. Rovnako tak, ako všetko rastie v tráve v lese, môže rásť zelenina, prekrásne rajčiaky, uhorky. Ich chuť ti bude oveľa príjemnejšia a prinesie viac úžitku pre organizmus, keď okolitá pôda nebude holá."
     "A burina? Vari ju nezničia škodcovia, chrobáky?"
     "V prírode neexistuje nič zbytočné, ani burina. Nie sú ani chrobáky, ktoré by škodili človeku."
     "Ako to, že nie sú? A saranča alebo napríklad mandelinka zemiaková. Ona, potvora, požiera na poliach zemiaky."
     "Áno, požiera, čím naznačuje ľuďom, že svojou nevedomosťou porušujú samostatnosť zeme. Odporujú božským úmyslom Tvorcu. Ako je možné každoročne húževnato orať na tom istom mieste a trýzniť zem? Akoby drásať škrabákom nezahojenú ranu a pritom žiadať, aby z rany vyšlo blaho. Toho pozemku, ktorý spolu kreslíme, sa nedotkne ani mandelinka, ani saranča. Keď sa všetko pestuje vo veľkej harmónii, tak sa pestujúcemu dostáva harmonických plodov."
     "Ale keď koniec koncov je to tak, že na pozemku, ktorý si vymyslela, človek nemusí hnojiť zem, používať jedy v boji sa rôznymi škodcami, zaoberať sa pletím, a že všetko na ňom rastie samo od seba, tak čo zostáva robiť človeku?"
     "Žiť v Raji. Ako to chcel Boh. A ten, kto dokáže vybudovať taký Raj, dotkne sa Božej mysli a spoločne s Ním vytvorí nové dielo."
     "Aké nové?"
     "Dôjde naň rad, až sa vytvorí to predchádzajúce. Poď, predstavíme si, čo sme ešte nedorobili."


Dom

     "Ešte je treba postaviť poriadny dom. Aby v ňom mohli žiť deti a vnúčatá, a bez problémov. Tehlový dom, dvojposchodovú vilu so záchodom, kúpeľňou a ohrievačom vody. Teraz je možné toto urobiť v každom súkromnom dome. Bol som na výstave a videl som: je vymyslených veľa rôznych prístrojov na zlepšenie podmienok v súkromných domoch. Alebo opäť povieš, že nie je treba používať technokratické vecičky?"
      "Naopak, je treba. Pokiaľ máš tú možnosť, tak je treba všetko donútiť k tomu, aby slúžilo tomu dobrému. A naviac, je nutný plynulý prechod vo zvykoch. Ale vnuci nebudú potrebovať dom, ktorý vystaviaš. Pochopia to, až vyrastú. Budú potrebovať iný dom. A práve preto nie je treba strácať príliš mnoho úsilia na výstavbu veľkého a príliš pevného domu."
     "Anastasia, opäť si pripravila nejaký úskok. Odmietaš všetko, čo navrhnem, dokonca aj dom. A ja si myslím, že dom nesporne má byť poriadny. Hovorila si, že budeme spoločne kresliť projekt, ale odmietaš všetko, čo by som navrhol."
     "Samozrejme, že spoločne. Vladimír, veď ja nič neodmietam, len vyjadrujem svoje úvahy. A každý si pre seba môže zvoliť to, čo je bližšie jeho povahe."
     "Tak by si hneď mala vysvetľovať svoje uvažovanie. Myslím, že nikto nedokáže pochopiť, prečo by dom nemal zostať vnúčatám."
     "Ich dom bude chrániť lásku k tebe a večnú spomienku ostatným. Vnuci, keď vyrastú, určite pochopia, ktorý zo zemských materiálov bude pre nich príjemnejší, pevnejší a užitočnejší. A ty teraz taký materiál nemáš. Vnuci si postavia drevený dom z tých stromov, ktoré zasadil ešte ich deduško a ktoré milovali ich otec a matka. Ten dom ich bude liečiť, od všetkého zlého chrániť a podnecovať ku všetkému svetlému. Veľká energia Lásky bude žiť v tom dome."
     "Áno... Zaujímavé... Dom z materiálu, zo stromov, ktoré pestovali deduško, otec a matka. A prečo bude chrániť svojich obyvateľov? V tomto je nejaká mystika."
     "Prečo svetlú energiu Lásky nazývaš mystikou, Vladimír?"
     "No, pretože nie všetko chápem. Ja uvažujem o projekte domu a pozemku, a ty si zrazu začala hovoriť o Láske."
     "Ale prečo - zrazu? Od samého začiatku je treba tvoriť všetko s Láskou."
     "Čo, aj plot? Aj lesné sadenice sadiť s Láskou?"
     "Samozrejme. Veľká energia Lásky a všetky tvoje vesmírne planéty ti pomôžu žiť naplneným životom, vlastným Božiemu synovi."
     "No, teraz si už vôbec začala hovoriť nezrozumiteľne, Anastasia. Od domu a záhradky si prešla opäť k Bohu. Aká tu môže byť súvislosť?"
     "Ospravedlň ma za nezrozumiteľnosť vyjadrovania, Vladimír. Dovoľ mi, skúsim hovoriť o závažnosti nášho projektu trochu inak."
     "Skús. Lenže vyzerá to tak, že nie je náš, ale tvoj."
     "Je spoločný, Vladimír. Mnohé ľudské duše ho intuitívne pociťujú. Ale chvíľkové dogmy, zvuky technokratickej cesty a veda nedávajú možnosť človeku konkretizovať tento projekt, porozumieť mu, snažia sa odviesť ľudí od šťastia."
     "Tak sa pokús všetko vyložiť konkrétne.
     "Áno, pokúsim sa. Ó, ako chcem byť pochopená ľuďmi! Ó, logika Božieho úsilia, pomôž mi jasnejšie vybudovať spojenie slov!"

     (zo štvrtej knihy vybrala a preložila Izolda, 2004)