On všetko sám pripraví

     Ešte ma zaujímalo, čo povie o stravovaní. Veď sama sa vyživuje veľmi zvláštne. Spýtal som sa :
     "Anastasia, povedz mi, ako sa má podľa teba stravovať človek, čo má jesť, kedy, koľkokrát denne, v akom množstve. U nás sa tejto téme venuje veľa pozornosti. Existuje veľké množstvo rôznej literatúry, recepty zdravej výživy, rady na schudnutie."
     "Spôsob života človeka v podmienkach pretechnizovaného sveta je ťažké si predstaviť inak. Tento svet, jeho temné sily sa stále snažia vymeniť prírodný mechanizmus, daný človeku zo začiatku, za svoj neforemný umelý systém, ktorý je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou."
      Poprosil som Anastasiu, aby hovorila viac konkrétne a zrozumiteľnejšie, bez svojho filozofického premýšľania a ona pokračovala:
     "Rozumieš, na tvoje otázky čo, kedy, v akom množstve má jesť človek, nikto lepšie, než sám organizmus každého konkrétneho človeka odpovedať nemôže. Pocit hladu, smäd sú dané prírodou preto, aby signalizovali každému človeku zvlášť, kedy sa má najesť. Presne tento moment bude pre neho najviac vhodný. Pretechnizovaný svet nie je schopný zabezpečiť človeka možnosťou uspokojiť pocit hladu a smädu, keď to jeho organizmus potrebuje. A tak človek začal zaháňať vlastný organizmus do akejsi šablóny, vyvolanej svojou bezmocnosťou, a ešte to ospravedlňovať nejakým účelom. Predstav si: jeden sedí nebo napoly spí, stále plný energie, druhý vykonáva nejakú fyzickú prácu alebo proste beží spotený, strácajúc pritom desaťkrát viac energie, a jesť majú v rovnakú dobu. Človek má užívať jedlo vtedy, keď mu radí jeho organizmus, a nemôže tu byť iný poradca. Ja viem, v podmienkach vášho bytia je toto skoro nemožné, ale ľudia, ktorí sú na vlastných pozemkoch vedľa svojho bydliska, túto možnosť majú. Mali by ju využiť a odhodiť neprirodzené umelé pokyny. To isté môžem povedať aj na otázku - čo je treba jesť. To je to, čo sa v daný moment nachádza, ako by som to povedala tvojou rečou, no, "po ruke", snáď. Organizmus sám vyberie, čo je potrebné. Z netradičného môžem poradiť nasledujúce: pokiaľ vo vašom bydlisku je nejaký živočích (mačka, pes), sledujte ho pozorne. Občas z množstva bylín vyberajú nejaký druh a požierajú ho. Aspoň niekoľko takých bylín je treba odtrhnúť a pridať k potrave. Vôbec nie je potrebné to robiť každodenne. Stačí raz až dvakrát týždenne. Tiež je treba vlastnoručne zožať klásky obilnín, vymlátiť ich, rozomlieť, urobiť múku a upiecť chlieb. Je to veľmi dôležité. Človek, ktorý použije tento chlieb len raz-dvakrát ročne, dostáva zásobu energie, ktorá je schopná nielen aktivizovať jeho vnútorné sily, ale zapôsobiť aj na vnútorný stav, upokojiť jeho dušu. Tento chlieb je možné dávať aj svojim príbuzným alebo blízkym ľuďom. Na nich tiež bude mať veľmi blahodárny vplyv. Veľmi dobré pre zdravie človeka je aspoň raz počas leta, po dobu troch dní sa stravovať len tým, čo rastie na jeho pozemku, dodatočne užívať chlieb, slnečnicový olej a minimum soli."
     Už som povedal, ako sa stravuje Anastasia. Rovnako aj po dobu svojho rozprávania nejako mimovoľne odtrhla jednu, potom druhú bylinku, začala žuť a dala i mne. Tiež som sa rozhodol ochutnať. Jej chuť na mňa veľmi nepôsobila, ale odporné pocity tiež nevznikali. Proces stravovania a životazabezpečenia organizmu Anastasie akoby bol prenechaný prírode a nikdy nerušil jej myšlienky, ktoré sa zaoberajú inými problémami. Bez ohľadu na to je jej zdravie neoddeliteľnou časťou neobyčajnej vonkajšej krásy. Podľa tvrdení Anastasie vzniká pre organizmus človeka, ktorý má podobný kontakt s rastlinným svetom a zemou svojho pozemku, možnosť zbaviť sa absolútne všetkých chorôb.
     Samotná choroba je dôkazom toho, že sa človek vzďaľuje od prírodných mechanizmov, predurčených na stráženie jeho zdravia a na zabezpečenie života. A pre ne, pre tieto mechanizmy, zápas s akoukoľvek chorobou nie je žiadny problém, pretože presne v tom spočíva podstata ich existencie. Prospech, ktorý môže získať človek, majúci informačný kontakt s neveľkou časťou sveta prírody, je omnoho väčší, než len pomoc v boji proti chorobám.


Kto zapaľuje novú hviezdu

     ..."Čo dobrého je na nezmyselnom a zhubnom trávení veľkého množstva mäsa zvierat, keď toľko prekrásneho rastlinného je stvoreného špeciálne pre výživu človeka?"

     (z prvej knihy vybrala a preložila Izolda, 2004)

     V priebehu tisícročí sa písali rôzne knihy, v ktorých sa radilo ľuďom, čo a ako je treba jesť, aby bol človek zdravý. Ale v žiadnej knihe, žiadnemu mudrcovi ani všetkým vedcom dokopy sa nepodarilo túto otázku celkom objasniť. Dôkazom toho je stále sa zväčšujúci počet chorôb ľudského tela a ducha.
     Začalo sa objavovať množstvo kníh, ktoré radia, ako liečiť choroby. Dnes tiež existuje taká veda - medicína. Hovoria ti, že sa stále zdokonaľuje. Ale zároveň môžeš pozorovať, ako sa zvyšuje počet chorých ľudí.
     Tak čo v tom prípade zdokonaľuje lekárska veda? Výsledok hovorí za seba - zdokonaľuje choroby.
     Vidím, že taký záver sa ti zdá čudný. Ale popremýšľaj sám, prečo väčšina zvierat v prirodzených prírodných podmienkach nie je chorá, ale človek, ktorý sa považuje za vysoko vyvinutú bytosť, si nijako nemôže poradiť s vlastnými chorobami?
     Vaša veda, ktorej úlohou je liečiť, sa za celú dobu svojej existencie ani raz nedotkla prapríčiny všetkých chorôb. Vždy sa venovala dôsledku. Chorí ľudia samozrejme potrebujú doktorov. Ale v podmienkach dnešného usporiadania sveta doktori rovnako tak potrebujú chorých...
     Anastasia akoby len tak preniesla vetu: "Jedz, ako dýchaš." Zverejnil si ju v knihe. Uviedol si ju v kontexte udalostí a nedával si jej žiadny význam. Anastasia medzi svojimi vetami rozdáva informácie o stravovaní Adama. Uvádzal si jej slová o stravovaní ľudí pôvodných prameňov vo svojej knihe Stvorenie:
     Okolo bolo mnoho rozmanitých plodov, chuťovo rôznych, a bylín, vhodných na jedenie. Ale v prvé dni Adam necítil hlad. Bol nasýtený vzduchom.
     Tým vzduchom, ktorý dýcha človek, sa teraz vskutku nemožno stravovať. Dnešný vzduch je umŕtvený a dosť často býva škodlivý pre dušu a telo. Hovoril si o porekadle, že sa vzduchom nemožno nasýtiť, ale je aj iné: Samotným vzduchom som sa kŕmil. Práve ono zodpovedá tomu, čo bolo dané človeku odpočiatku. Adam sa narodil v prekrásnej záhrade a vo vzduchu, ktorý ho obklopoval, nebola žiadna škodlivá čiastočka. V tom vzduchu bol rozpustený peľ a kropaje najčistejšej rosy. Bol to kvetinový a bylinkový peľ, šíriaci étery zo stromov a plodov. Z tých, čo boli nablízku, aj prinesené vetríkom zo vzdialených miest. Vtedy problémy jedla nijako neodvádzali človeka od dôležitých záležitostí. Všetko okolie ho vyživovalo prostredníctvom vzduchu. Stvoriteľ pôvodne urobil všetko tak, že všetko živé na zemi sa v zápale lásky snažilo poslúžiť človeku. Vzduch, voda a vetrík životodarné boli...
     Samozrejme, jedálniček ľudí božských pôvodných prameňov obsahoval nielen posiľujúci vzduch, používali tiež mnoho iného, ale vzduch a voda živili ich telo a ducha v značnej miere.
     Rodové statky sú schopné zaistiť ľuďom nielen materiálny blahobyt, dôležité je niečo iného. Ľudia môžu vytvoriť priestor schopný živiť ich telo, dušu a ducha. Schopný všetkým ľuďom ukázať pravdy božského vesmíru.


     Výživa tela

     Ľudia Vedického obdobia nepoznali žiadnu chorobu ľudského tela. Dokonca vo veku sto päťdesiat rokov až dvesto rokov boli stále duševne svieži, optimistickí a úplne zdraví. Nemali doktorov a liečiteľov, ktorých je dnes mnoho. Choroby tela neboli možné preto, že spôsob života na vlastnom statku, v nimi vytvorenom prirodzenom Priestore Lásky, úplne reguloval ich stravovanie. Organizmus človeka bol zásobený všetkým nepostrádateľným v potrebnom množstve a v najvhodnejšiu dobu pre požitie produktu, pri najpriaznivejšom rozmiestnení planét pre príjem stravy.
     Všimni si, Vladimír, nie nadarmo je to v prírode zariadené tak, že v priebehu celého jarného, letného a jesenného obdobia v určitej postupnosti dozrievajú a dávajú svoje plody rôzne rastliny.
     Najskôr sa objavujú bylinky, napríklad púpava, tiež bývajú príjemné a chutné, obzvlášť, keď sa zmiešajú so zimnou stravou.
     Dozrievajú skoré ríbezle, lesné jahody a maliny, skoré - na slniečku, pozdejšie - v tieni. Čerešne, pozdejšie višne a mnoho ďalších plodov a bylín, ktoré presne vyberajú svoje obdobie a vynasnažia sa pritiahnuť ľudskú pozornosť svojím neobvyklým tvarom, farbou a vôňou.
     Veda o stravovaní vtedy neexistovala. Nikto ani nemyslel na to, čo v akom množstve a v akú dobu je treba jesť. Avšak človek používal k jedlu všetko potrebné pre organizmus, na gram presne.
     Každá bylinka a plod majú svoj deň, čas a minútu, kedy môžu priniesť organizmu človeka najväčší úžitok. Kedy sa v nich ukončí proces rastu spojený s vesmírnymi planétami. Keď prihliadnu k charakteru podzemia a okolitých rastlín, ohodnotia človeka, ktorý ich obdaril pohľadom, a určia, čo je pre neho najviac potrebné. A práve v ten deň, keď budú pripravené poslúžiť človeku, preukáže im úctu svojím prijatím, dovolí dokonalosti, aby sa stala jeho potravou.
     Hovorila som ti, že tehotná žena má byť deväť mesiacov vo svojej záhrade, v priestore, ktorý vytvorila so svojím milovaným. Nie je to okultné tajomstvo, je v tom veľká racionalita božského bytia. Posúď to sám. V prírode je množstvo rastlín schopných dokonca bezbolestne prerušiť tehotenstvo ženy. Napríklad cesnak, pamajorán, papraď samčia, podražec a mnoho ďalších. A sú rastliny, ktoré napomáhajú harmonickému vývoju plodu v matkinom lone. Nikto a nikdy nepovie, ktoré a v akom množstve je treba použiť. O tomto vie len on - ten kto sa nachádza v lone matky. Stará sa nielen o seba, ale aj o svoju matku. Práve preto sa často stáva, že žena, ktorá porodí dieťa, skrásnie, akoby omladne.
     Preto je nutné, aby sa tehotná žena nachádzala vo svojej záhrade, kde ju pozná každá bylinka a plody rastú len pre ňu. Ona je tiež oboznámená s ich chuťou a vôňou. Práve jej prirodzené prianie najlepšie určí, koľko čoho je treba použiť na jedenie.
     Na cudzom statku alebo záhrade taká presnosť nie je možná. Aj keď dokonca cudzia záhrada bude oveľa bohatšia a jej rastlinstvo rozmanitejšie. A ideálne stavovanie v cudzej záhrade nie je možné tiež preto, že skôr, než použije k jedlu nejaký plod alebo bylinku, žena ho najskôr ochutná.
     Napríklad, má chuť na jablko, odtrhla ho a nahryzla. Kúsoček zjedla a hneď v ňom nepotrebnosť pre svoj organizmus vycítila. Čím seba a dieťaťu uškodila. A prečo sa to stalo? Ide o to, že dokonca plody chuťovo rovnané, ako sa zdá, mávajú rôzny obsah látok. Vo svojej záhrade, neraz ochutnávajúc jej plody, by žena chybu neurobila. V cudzej záhrade - je nevyhnutná.
     Aké znalosti, aký zákon tak presne pomáhali človeku toho času pri stravovaní? Neexistencia zákonov a teórií! Mohol sa spoliehať na to božské.
     Teraz sa hovorí, že človek je súčasťou prírody. Ale v čom je teraz tá celistvosť, popremýšľaj? Keď človek používa na jedenie stravu, len tú stravu, ktorá sa mu ponúka a je výhodná pre systém. A doba prijímanie stravy je umelo určená umelým systémom.
     Vtedy, vo Vedickom období života človeka, všetko za neho riešili pocity, darované Bohom. A priestor uspokojoval i ten najmenší pocit hladu. Veď pocit hladu človeka, ktorý žije v súlade so svojím Priestorom Lásky, ako najdokonalejší mechanizmus alebo najmúdrejšia teória práve určoval, kedy a čo je treba jesť.
     Človek sa prechádzal svojím stvoreným priestorom, jeho slobodná myseľ mohla tvoriť alebo riešiť vesmírne úlohy. Okolo plody, lákajúce svojou krásou. Intuitívne si odtrhol jeden z nich, alebo dva, alebo tri, zjedol ich, bez toho, že by odvádzal svoju myseľ na to, čo pre potešenie je mu Bohom dané.
     Vtedy človek nemyslel na potravu. Stravoval sa tak, ako my dnes dýchame. Nimi stvorený priestor spolu s jeho intuíciou presne riešili úlohu, ako, kedy a čím sa má stravovať telo.
     A každý človek Vedizmu vedel, že to, čo používa k jedlu, vyživuje nielen jeho telo, ale tiež naplňuje jeho dušu uvedomelosťou. A osobne jemu nesie informáciu zo všetkých vesmírnych svetov. Práve preto vnútorná energia, bystrosť rozumu a rýchlosť mysli tých ľudí mnohokrát prevyšovala dnešnú.

     (z piatej a šiestej knihy vybrala a preložila Izolda, 2005)