S čím mám súhlasiť?
 Čomu mám veriť?

     Anastasia hovorí:
     "Nesprávnu cestu si vyberá každý sám, odplata vždy prichádza v tomto živote, nie potom. Ale každým novým dňom s východom slnka je každému daná možnosť uvedomiť si správnosť cesty a je nám dané právo voľby. Vyberaj, akou cestou pôjdeš. Si človek. Pochop svoju podstatu. Si človek, zrodený žiť v Raji."
     Pýtal som sa:
     "Kde je Raj? Kto nás zaviedol do nejakého bahna?"
     Odpovedala mi:
     "Človek si všetko tvorí sám."
     Len si uvedomte, čo ešte hovorí. Veď tvrdí, že teraz nastúpila doba zrýchlenia nejakých vesmírnych procesov. A tí, ktorých spôsob života sa nezhoduje s prirodzenými zákonmi bytia, budú podrobení skúškam, zo začiatku najobvyklejším spôsobom, zrozumiteľným a jasným a tieto skúšky pre nich budú ako dobré znamenie k uvedomeniu svojich činov, svojej cesty. Tí, ktorí nedokážu pochopiť, ešte budú mať nezdary a potom budú musieť odísť zo života, aby sa zdraví znovu zrodili až za deväť tisíc rokov.
     A podľa jej slov to vyzerá, že baníci, ktorí pretrhávajú žily zeme, dnešná medicína, ktorá zasahuje do génového inžinierstva, vedci, ktorí vynašli smrtonosnú zariadenia, už dostali prvú pripomienku vo forme materiálnej nespokojnosti a ich neuznania spoločnosťou. Tí z nich, ktorí dnes majú materiálne blaho, ešte viac trpia morálnou nespokojnosťou, pretože podvedomie cíti, že ich činnosť je škodlivá a nikomu nič dobrého neprináša.
     Snažil som sa jej odporovať a vysvetliť, že uhlie potrebujeme pre továrne, a ona:
     "Pre aké továrne, pre tie, ktoré dymia a spaľujú vzduch, predurčený pre dýchanie človeka, pre tie, ktoré lejú surové železo, aby vyrobili samopal a guľky?"
     Inými slovami povedané, tvrdí, že nami vytvorený systém umelého zabezpečenia je nedokonalý, že všetky jeho výdobytky sa teraz budú obracať v kataklizmy. Narušená zem pod veľkými mestami, kde prirodzené podzemné prúdy vody a čisté pramene tryskajúce zo zeme sú zamenené systémom potrubí, kohútikov, sa nemôže sebaobnovovať a hnije a nesie túto hnilobu do kohútika každému.
     Ešte Anastasia hovorí:
     "Nastane doba, kedy ľudstvo pochopí. Keď najväčší vedec príde k babičke na záhradku. Vyhladovaný poprosí babičku o paradajku k jedlu. Vedec a jeho zdanlivé výtvory tej babičke dnes nie sú potrebné. Babička o nich ani nechce vedieť. Kľudne si žije aj bez vedca. A on bez nej nemôže prežiť. Žije v iluzórnom svete, neplodnom, nikam nevedúcom. Ona - v súlade so zemou a s celým vesmírom. Vesmír ju potrebuje, vedca - nie."


 Kto si, Anastasia?

     "Prosím vás, ľudia, čo najrýchlejšie zmeňte svoje povolania, všetky tie povolania, ktoré škodia Zemi - veľkému dielu Stvoriteľa. Prosím vás, ľudia, čo najrýchlejšie pochopte, nikto na Zemi nebude môcť byť šťastný, dokiaľ bude ďalej škodiť Zemi. Už zanedlho sa po celom svete začne agónia ľudskej biedy, zhorí sama vo svojom ohni. Ľudské uvedomenie prenesie ľudí cez úsek času temných síl."

     (z tretej knihy vybrala a preložila Izolda, 2005)