Kto zapaľuje novú hviezdu

     "Dobré ráno, Vladimír!" zvolala veselo.
     "Teraz je tak dobre, tak prekrásne. Čím to je?" kričal som zo všetkých síl. Anastasia zodvihla ruky v ústrety slnku, zasmiala sa svojim šťastným, nákazlivým smiechom, vykríkla, akoby spievala pre mňa a ešte pre niekoho hore:
     "Zo všetkých bytostí vo vesmíre je len človeku dané pocítiť toto! Len mužovi a žene, úprimne si prajúcim mať jeden od druhého dieťa! Len člo-ve-ku, túžiacemu k stvoreniu a tvoreniu! Vďa-ka te-be!" Otočila sa ku mne a rýchlo dodala: "Len človeku, túžiacemu k stvoreniu a tvoreniu, nie k uspokojeniu svojich telesných potrieb."
     Opäť sa zasmiala na celé kolo, poskočila, urobila nohami šnúru a začala sa vznášať nad hmlou. Potom pribehla, posadila sa vedľa mňa pri vchode a začala zdola nahor dvíhať a rozčesávať prstami svoje zlatavé vlasy.
     "Takže, ty nepokladáš sex za niečo hriešneho?" spýtal som sa. Anastasia zmĺkla. Udivene sa pozrela na mňa a odpovedala:
     "Vari toto bol ten sex, ktorý si v tvojom svete predstavujú pod týmto slovom? A keď nie, tak čo je viac hriešne - odovzdať sa, aby sa objavil na svete človek alebo zdržať sa a neumožniť človeku sa narodiť? Skutočnému človeku?"
     Zamyslel som sa.
     Skutočne nočné zblíženie s Anastasiou nie je možné pomenovať obvyklým slovom "sex". Tak čo to teda bolo? Aké slovo sa k tomu hodí? A opäť som sa spýtal:
     "A prečo sa predtým mne, a myslím aj mnohým ostatným ľuďom, nič podobné nestávalo?"
     "Rozumieš, Vladimír, temné sily sa snažia vyvinúť v človeku nízke vášne preto, aby mu nedali pocítiť blaho darované Bohom. Ony všetkými možnými spôsobmi vnucujú, že uspokojenie sa dá ľahko dosiahnuť, keď naň myslíš. A tým človeka unášajú od Pravdy. Chudinky sklamané ženy, ktoré o tom nevedia, celý život sa trápia a hľadajú stratené blaho. Hľadajú na zlom mieste. Žiadna žena nemôže udržať muža od mravnej spustlosti, pokiaľ si sama dovolí oddať sa mu len kvôli uspokojovaniu telesných potrieb. Pokiaľ sa to stalo, ich spoločný život nebude šťastný. Ich spoločný život - ilúzia spoločnosti, lož, klamanie prijatej podmienečnosti. Pretože aj samotná žena sa hneď stáva mravnou spustlicou, nehľadiac na to, či je vydatá za tohto muža alebo nie.
     Ó, koľko ľudstvo vymyslelo zákonov, podmienečností v snahe umelo tento zväzok upevniť. Zákonov duchovných a svetských. Všetko je márne. Len núti človeka hrať, podriaďovať sa im, predstierať existenciu zväzku. Vnútorné úmysly vždy zostávajú nemenné a nepodriadené nikomu a ničomu.
     Ježiš Kristus toto uvidel. A vtedy sa pokúsil čeliť im a povedal: "Ja však vám hovorím, že každý, kto hľadí na ženu chtivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci."(Matúš 5, 28).
     Potom vy, vo svojej neďalekej minulosti, ste sa snažili odsúdiť človeka, ktorý odišiel od rodiny. Ale nič v žiadnom čase a v žiadnych situáciách nemohlo zastaviť prianie človeka hľadať intuitívne pociťovanú slasť, veľké uspokojenie. Húževnato hľadať.
     Falošný zväzok je strašný.
     Deti! Rozumieš, Vladimír? Deti! Ony cítia umelosť a lživosť takého zväzku. A začínajú pochybovať o všetkom, čo hovoria rodičia. Deti podvedome cítia lož už vo svojom počatí. A je im z toho zle.
     Povedz mi, ktorý človek by sa chcel objaviť na svete ako dôsledok telesnej útechy? Každý by chcel byť stvorený veľkým návalom lásky, túžbou k stvoreniu.
     Ľudia, ktorí uzavrú falošný zväzok, budú potom hľadať skutočné uspokojenie potajme, jeden nezávisle na druhom. Budú sa snažiť ovládať stále nové a nové telá alebo používať všedne a odsúdene len svoje telá, len intuitívne si uvedomujúc, že skutočná slasť naozajstného zväzku odchádza od nich ďalej a ďalej."
     "Anastasia, počkaj. Naozaj sú muži a ženy natoľko odsúdení, keď u nich po prvýkrát dôjde len k sexu? Vari niet návratu, možnosť napraviť situáciu?"
     "Je možnosť. Ja teraz viem, čo sa má robiť. Ale kde, ako mám nájsť slová, aby som to vyjadrila? Ja ich stále hľadám, tie slová. V minulosti som hľadala aj v budúcnosti. Nenašla. Možno sú niekde blízko. Každú chvíľu sa možno objavia, zrodia sa nové slová, schopné dostať sa do srdca a rozumu. Nové slová o starovekej Pravde pôvodných prameňov."
     "Len sa nerozčuľuj, Anastasia. Povedz to zatiaľ tými slovami, čo sú, akoby približne. Čo je ešte treba pre skutočnú spokojnosť okrem dvoch tiel?"
     "Uvedomenie! Vzájomné snaženie k stvoreniu. Úprimnosť a čistota túženia."
     "Odkiaľ to všetko vieš, Anastasia?"
     "Toto viem nielen ja. Podstatu sa snažili vysvetliť ľuďom osvietení Veles, Krišna, Ráma, Šiva, Kristus, Alláh, Buddha."
     "A ty si o nich čítala? Kde? Kedy?"
     "Nečítala som o nich, proste viem, čo hovorili, o čom premýšľali, čo chceli."
     "Takže, len sex, podľa tvojho, je niečo zlého?"
     "Veľmi zlého. Odvádza človeka od pravdy. Ničí rodiny. Do ničoty odchádzajú ohromné množstvá energie."
     "Tak prečo sa teda vydáva toľko časopisov s obnaženými ženami v erotických pózach, filmov s erotikou a sexom? A to všetko má veľký úspech. Dopyt rodí ponuku. Vari chceš povedať, že naše ľudstvo je úplne blbé?"
     "Ľudstvo nie je blbé, ale mechanizmus temných síl, ktorý zastiera duchovnosť a vyvoláva nízke telesné zmyselnosti je veľmi silný mechanizmus. Prináša ľuďom veľa biedy a utrpenia. Funguje cez ženy, využívajúc ich krásu. Krásu, ktorá je predurčená vyvolávať a udržiavať v mužoch duch básnika, maliara a tvorcu. Ale na to sama žena musí byť čistá. Pokiaľ nie je čistota, vzniká pokus prilákať muža vnadami tela. Vonkajšou krásou prázdnej nádoby. A tým ho sklamať. Za toto sklamanie bude žena nevyhnutne sama trpieť celý život."
     "Čo to znamená? Ľudstvo po tisícročia svojej existencie nemohlo poraziť tento mechanizmus temných síl? Nemohlo poraziť, nehľadiac na výzvy, ako hovoríš, duchovných a osvietených? Znamená to, že je nemožné ho poraziť? A možno ani nie je treba?"
     "Je možné a je treba. Nevyhnutne je treba!"
     "A kto to môže urobiť?"
     "Ženy! Ktoré pochopia pravdu a svoje predurčenie. Vtedy sa zmenia aj muži."

     (z prvej knihy vybrala a preložila Izolda, 2005)