| Občasníky |
|
 Kliknutím si stiahnete príslušné číslo Občasníka |
|
|
|
zvoľte si knihu:
1
2
3
4
5
Dohoda s nemocí
1. kniha V. Sinelnikova z edície Zvoniace cédre Ruska
 Kliknutím na vyznačené kapitoly zobrazíte ich slovenský preklad |
Kapitoly
Predslov
Ako pracovať s knihou
Kapitola 1. Neskutočná realita
Koľko ľudí – toľko svetov, dokonca viac
Podvedomé programy
Čo je treba vedieť o svojom podvedomí
Ako nadviazať priamy kontakt s podvedomím
Kapitola 2. Ako si ľudia vytvárajú choroby
Čo je to choroba?
Existujúci model v medicíne
Nový model medicíny doktora Sinelnikova
Kapitola 3. Zhubné myšlienky
Pýcha, egoizmus
Kritika, nároky a nespokojnosť
Odsudzovanie
Pohŕdanie
Nepriazeň
Nenávisť
Podráždenosť
Hnev a zlosť
Ukrivdenosť
Pomsta
Rozmrzelosť
|
 |
Kapitoly
Sklamanie
Ohováranie a zlomyseľnosť
Chvastúnstvo
Pocit viny a trest
Sebekritika, sebetrýznenie, nespokojnosť so sebou, sebaodsudzovanie,
opovrhnutie a nenávisť k sebe
Strach, nekľud a úzkosť
Pochybnosti a neistota
Ľútosť
Sústrasť
Smútok, skleslosť, depresia
Prejedanie a obžerstvo
Zištnosť, lakota, chtivosť
Závisť
Svätuškárstvo
Klamstvo a klam
Lichotenie
Žiarlivosť
Smilstvo a cudzoložstvo
Kapitola 4. Metóda ponorenia a podvedomého programovania
Plán preprogramovania
Prehodnotenie a zmena osobného príbehu
Technika prehodnotenia
Príloha
Doslov
|
 Knihu "V. Sinelnikov - Dohoda s nemocí" v češtine vydalo v r. 2005 vydávateľstvo ZVONÍCÍ CEDRY.
Ako si ľudia vytvárajú choroby
Čo je to choroba?
Hlavným životným zákonom je udržovanie dynamickej rovnováhy, alebo homeostázy. A každý živý organizmus, podľa vnútorných životných zákonov, usiluje o homeostázu. Tento zákon funguje od prvých dňov života ktorejkoľvek živej bytosti. Táto rovnováha životných procesov sa má uskutočňovať stále a v akýchkoľvek podmienkach.
Na živý organizmus z vonkajška pôsobí Realita, Bytie. A on reaguje na toto pôsobenie (tým sa vlastne rozlišujú živí od mŕtvych). Zdravý organizmus je ten, ktorý prebýva v harmónii alebo v dynamickej rovnováhe.
Samozrejme, že udržovanie harmónie v súčasných podmienkach nie je nijako jednoduché. Ale keď je porušená, možno ju obnoviť, tým skôr, že sám organizmus o to stále usiluje.
Choroba je znamením porušenia rovnováhy. Nervové zakončenia nám dávajú vedieť, že na určitom mieste nášho organizmu niečo nie je v poriadku. Bolesť je iba zdravou reakciou nervov, ktorá nám chce naznačiť: „Hej, drahý, existuje niečo, na čo by si mal obrátiť svoju pozornosť.“ A pokiaľ človek neprejavuje náležitú pozornosť alebo tlmí bolesť tabletkami, jeho podvedomie bolesť zosilnie. Veď takto, pomocou takéhoto signálu, ako je bolesť, sa o nás podvedomie stará a sleduje určitý pozitívny cieľ – povedať nám, že niečo nie je v poriadku. Preto sa správajte ku svojej chorobe s úctou.
A vôbec, skôr než pristúpite k vyliečeniu, zmeňte svoj vzťah k chorobe. V žiadnom prípade sa k nej nesprávajte ako k niečomu zlému, dokonca i keď je ochorenie smrteľné. Nezabúdajte, že túto chorobu vytvoril váš podvedomý rozum, ktorý sa o vás vždy a všade stará. Znamená to, že k tomu boli pádne dôvody. Nenadávajte svojmu organizmu a ochoreniu. Vzdajte sa boja s ním. A naopak, poďakujte sa Bohu, svojmu podvedomému rozumu za túto chorobu. Poďakujte samotnej chorobe. I keď to znie podivne, urobte to.
Súčasná ortodoxná medicína neuzdravuje ľudí práve preto, že bojuje s chorobou. Teda snaží sa ju potlačiť alebo odstrániť dôsledky. Príčiny ale zostávajú hlboko v podvedomí a stále pokračujú vo svojom ničivom pôsobení.
Vzniká nasledujúca situácia: podvedomie vytvára chorobu ako signál pre náš vedomý rozum, teda pokúša sa povedať nám určitú informáciu svojou rečou, ale my ideme k lekárovi a tlmíme tento signál tabletkami. Vyzerá to, že bojujeme sami so sebou a naviac vyberáme pre tento boj čo najsilnejšie a čo najdrahšie prostriedky. Je to nezmysel!
Lekár by nemal škodiť organizmu a potlačovať jeho reakcie, ale pomáhať „vnútornému doktorovi“. Premýšľajúci lekár bude aktivizovať samoliečenie. Zamyslite sa – samoliečenie. Váš organizmus sám usiluje o rovnováhu. Je treba mu iba pomôcť. Tak prečo by ste nemohli byť týmto pomocníkom. Každý máme svojho „vnútorného lekára“.
V našej kultúre je choroba považovaná za zlo, za niečo, čo nezáleží na nás, a je zvykom hľadať príčinu vzniku ochorenia niekde mimo človeka. Toto dáva možnosť zaujať veľmi pohodlnú pozíciu: „Ja za svoje choroby nemôžem. Nech tento problém riešia lekári.“
No a keď človek na seba nechce vziať zodpovednosť za svoje choroby, stávajú sa nevyliečiteľnými alebo prechádzajú na iný orgán. Potom takýto človek obviňuje okolnosti, zlé počasie, príbuzných, ľudí vôbec, prácu a lekárov. A to miesto toho, aby sa obrátil do svojho vnútra a pomohol sám sebe.
Teraz sa pozrime na vzťah k ochoreniu a k chorému človeku z uhlu pohľadu dnešnej medicíny. Lekári najskôr stanovia diagnózu, to jest dávajú názov chorobe, dávajú pečať. Potom pomáhajú potlačiť chorobu pomocou liekov. Samozrejme, že uľahčia trápenie, ale príčina pri tom zostáva neodstránená a ochorenie prechádza do chronickej formy alebo z jedného orgánu na iný. Teda lekári dávajú pacientovi akési barle, ktorými sú lieky, a učia ho s nimi žiť. Celkovo, súčasná medicína je divadlom nezmyslov! Funkcia lekára spočíva v tom, aby upravil človeka podľa určitej šablónovej diagnózy a potom mu napísal „lieky-barle“, ktoré zodpovedajú tejto šablóne.
Ale lekári za to v žiadnom prípade nemôžu. Iba na lekárskych univerzitách ich v priebehu šiestich až ôsmich rokov učia určitému modelu správania. V oficiálnej medicíne vládne Newton-karteziánsky model a budúcich lekárov učia vnímať chorého človeka a ochorenie určitým spôsobom. Súčasné vedecké vynálezy a prax dokazujú, že tento model je dávno zastaraný a že je potrebné ho zmeniť.
V oficiálnej medicíne sa vôbec vytvorila veľmi zaujímavá situácia. Utrácajú sa veľké peniaze na výrobu nových liekov, na nové spôsoby vyšetrenia, ale chorôb neubúda, mnohé z nich prechádzajú do chronického štádia a objavujú sa nové. Choroba sa nelieči, ale potlačuje. Dokonca súčasné prístroje, ktoré pôsobia na energetické štruktúry človeka, neodstraňujú ochorenie. „Vytlačujú“ ho na jemnejšie úrovne podvedomia. A do tej doby, dokiaľ vedecké výskumy a vynálezy prebiehajú v rámci starého modelu, situácia s liečením choroby sa nielenže nezmení, ale zhorší sa.
Dnešná medicína s jej chemickými spôsobmi liečenia sa stále menej a menej obracia na vnútornú podstatu človeka. Chýba individuálny prístup. Tomu napomáha prílišná špecializácia, keď jeden lekár akoby zodpovedá za určitý orgán alebo ústroje organizmu. Druhým faktorom je podriadenie medicíny farmaceutickému priemyslu, ktorý sa ženie za ziskom z ďalšieho preparátu, ktorému je urobená úspešná reklama, a zabúda na človeka. Mnohí lekári sa premieňajú v dealerov predávajúcich preparáty tej či onej firmy. Okrem toho sa lieky skúšajú na zvieratách (a nie je známe, aký vplyv budú mať na človeka), preto sa tak často objavujú vedľajšie účinky. A posledný, alopati sa snažia prispôsobiť stav chorého človeka k určitej šablóne, ktorej sa hovorí diagnóza. Potom sa divíme, že alopatická medicína prežíva krízu už od dôb Hypokrata. To všetko preto, že svetonázorový model, ktorý používa, je zastaralý.
Sergej Lazarev má v jednej zo svojich kníh prekrásnu povesť:
Alah zvolal ľudí a začal im dávať tresty za porušenie vesmírnych zákonov. Lekár dostal najväčší trest. Vzbúril sa:
„Prečo? Som lekár, pomáham ľuďom, zbavujem ich utrpenia!“
Na to Alah odpovedal:
„Ja posielam ľuďom choroby za ich prehrešky, aby sa poučili. Ty zase stojíš v ceste ich uvedomeniu.“
V žiadnom prípade nepodceňujem zásluhy medicíny. A nevyzývam vzdať sa súčasných úspechov. Medicína sa naučila zmierňovať trápenie a už to je dobré. Pokiaľ človek utrpí infarkt myokardu alebo mozgovolebečné poranenie, potrebuje okamžitú pomoc, nie besedy, ktoré zachraňujú dušu. Ale nový prístup k ochoreniu a k chorému človeku pomôže vyhnúť sa podobným chorobám a situáciám nebezpečným pre život. Teda pri používaní nového svetonázorového modelu je možné nielen sa vyliečiť z tých chorôb, ktoré máte už dávno, ale jednoducho vždy byť zdravý.
Je to úplne nový stav vedomia. JEDNODUCHO BYŤ ZDRAVÝ.
Navrhujem uchovať a používať určité úspechy medicíny a začať konať v rámci nového modelu, v ktorom chorý človek nevystupuje ako pasívna očakávajúca strana, ale hrá jednu z hlavných rolí. A lekárovi sa v tomto modely neprideľuje funkcia zdravotníka s obmedzeným liečebným oprávnením, ale rola premýšľajúcej tvorivej osobnosti. Rola liečiteľa! Nie nadarmo sa v starodávnych časoch hovorilo, že doktor-filozof je podbný bohu.
Súčasná medicína iba odráža úroveň ľudského vedomia a najlepšie ľuďom vyhovuje. Ako sa hovorí: „Dopyt rodí ponuku.“ Aký model je v ľuďoch, taký je v medicíne. Presvedčil som sa v praxi, že mnohí pacienti nie sú pripravení vnímať vnútorné príčiny svojich chorôb. Chcú dostať „unikátny prístroj“ alebo „kúzelný prášok“, ktorý vylieči ich neduhy po jednom alebo niekoľkých použitiach. Ľudia si sami vytvárajú choroby a potom dúfajú, že niekto za nich vyrieši ich problémy. A keď lieky nezaberajú, začínajú nadávať na doktorov, i keď lekári s tým nemajú nič spoločné. Zatiaľ ani jeden lekár nevyliečil žiadnu chorobu. Ako povedal niekto z mudrcov: „Príroda lieči a lekári si privlastňujú zásluhy.“ Myslím si, že lekár je povinný pomôcť človeku stať sa zdravým alebo naučiť ho udržovať zdravotný stav na náležitej úrovni. V prvej rade musí byť liečiteľom.
Je veľmi dôležité, aby si chorý človek uvedomoval, že dnešná medicína iba uľahčuje trápenie, keď potlačuje ochorenie alebo odstraňuje ich následky. Filozofia súčasnej medicíny je jednoduchá: odstrániť následky bez ohľadu na príčinu.
Senzibilovia a nové prístroje, ktoré pôsobia na energetické štruktúry človeka, robia to isté. V mnohých prípadoch pôsobia veľmi efektívne. Ibaže tiež neodstraňujú príčiny ochorenia, ale zaháňajú ho na jemnejšie informačno-energetické úrovne. Choroba neničí jednotlivý orgán, ale organizmus celkovo, imunitný systém, prechádza na potomkov. Teda kvôli dočasnému zdraviu fyzického a energetického tela človeka sa ničí jeho budúcnosť, jeho strategické zásoby. Vyzerá to, že následky práce negramotného senzibila alebo súčasného psychogenerátora sú podstatne nebezpečnejšie než acylpirín. Dokiaľ medicína vytvára stále silnejšie spôsoby potlačovania chorôb, odsudzuje celé ľudstvo k pomalému a mučivému vymieraniu.
Nemám v úmysle vás strašiť. Iba chcem ukázať, že model liečenia neduhov, ktorý bol vytvorený medicínou pred niekoľkými storočiami, zjavne zastaral. Je na čase ho zmeniť. Je na čase dostať sa k príčinám vzniku ochorenia a pracovať s nimi.
Navrhujem pozrieť sa na chorobu z iného hľadiska. Pokiaľ sme došli k tomu, že si svoj svet vytvárame sami, v tom prípade si choroby tiež vytvárame sami. Pokiaľ to, čo máme vo svojom živote, zodpovedá nášmu podvedomému programu správania sa a našim myšlienkam, potom naše choroby odrážajú tie či oné naše myšlienky a spôsoby správania. Teda príčiny choroby sú skryté v nás samých.
Z druhej strany možno považovať chorobu za blok, za ochranu pred nesprávnym chovaním a nechápaním zákonov okolitého sveta.
„A čo ekológia?“ spýtate sa. „Alebo stravovanie?“
Okolité prostredie iba vytvára svojrázne pozadie pre chorobu, ktoré pôsobí na jej priebeh a vývoj.
Predstavte si ľudský organizmus. Má telo, vedomie a podvedomie. To všetko je jediným celkom. Vieme niečo o funkciách a možnostiach tela, niečo o funkcii vedomia. Ale o podvedomí nemáme prakticky žiadne znalosti. Táto téma bola po dlhú dobu zakázaná. A je to, mimochodom, veľmi dobre. Pretože takýmto spôsobom sa ochraňovalo v človeku najsvätejšie. V poslednej dobe sa začalo aktívne zasahovať do podvedomia človeka. Objavili sa rôzne spôsoby kódovania proti chorobám a zhubným zvykom, pôsobenie prostredníctvom tlače, televízie, extrasenzorické pôsobenie.
Pri tom sa vôbec neberie ohľad na podvedomé príčiny problému. Okrem toho samotný lekári, ktorí podobne ordinujú, majú ďaleko k dokonalosti. Napríklad psychoterapeut kóduje chorých proti alkoholizmu, ale pri tom sám zneužíva alkohol, alebo sa lekár pokúša vyliečiť človeka z nejakého organického ochorenia, ale pritom sám trpí touto chorobou alebo inou. Očný lekár sám nosí okuliare. Psychoanalytik sa lieči u psychoanalytika. Mnohí senzibilovia sú chorí a sami sa liečiť nemôžu. Niečo tu nie je v poriadku! Vyzerá to, že metódy, ktoré používajú, nemajú ozajstné liečebné pôsobenie, inak by už dávno vyliečili sami seba.
Ako som už napísal, choroba je signálom nášmu vedomiu o porušení rovnováhy. Možno sa pokúsiť ju obnoviť na fyzickej úrovni. Napríklad, pri cukrovke brať inzulín alebo pri srdečnej nedoliehavosti chlopne – srdečné glykosidy. Ale bude to iba dočasné uľahčenie stavu. Možno sa pokúsiť o vyváženie stravy, začať cvičiť, venovať sa fyzioterapii, pôstu, dýchaniu, otužovaniu. Existuje mnoho škôl, ktoré pracujú v tomto smere. A skutočne pomáhajú. Ibaže nie pri všetkých ochoreniach. Ale opäť je to iba vonkajšie pôsobenie na organizmus. A nech sa možnosti dnešnej medicíny vďaka najnovším chemickým preparátom a výkonným prístrojom akokoľvek rozširujú, podstata zostáva rovnaká: je to uľahčenie stavu spôsobeného potlačením choroby. Príčiny sa stále neodstraňujú a samotná choroba sa presúva na jemnejšie úrovne človeka, a dokonca na jeho deti.
Existujú príčiny ochorení, ktoré sú na hlbšej a jemnejšej úrovni, než je fyzická a chemická. Je to úroveň informačno-energetického poľa. Skrátka sú to naše myšlienky, city a emócie, naše správanie, náš názor na svet.
Vedomie a telo človeka obsahujú iba 1-5 percent informácie. Vždy sa malo za to, že človek využíva iba štipku svojich schopností. Ale hlavná informácia ľudskej bytosti je v jeho informačno-energetických štruktúrach, ktoré boli pomenované „podvedomie“.
Podvedomie človeka obsahuje celú sadu programov jeho správania, ktoré „zdedil“ od svojich rodičov a priniesol do tohto sveta. Inými slovami, v jeho podvedomí je zakódovaná informácia o jeho predkoch a potomkoch. Tieto štruktúry vytvárajú budúcnosť človeka. Práve týmto sa vysvetľuje fenomén veštenia a predpovedania budúcnosti. Veštkyne alebo mágovia „čítajú“ informáciu z podvedomých štruktúr človeka určitým spôsobom, častejšie používajú rituály (karty, čiary na ruke, gúľanie vajca alebo „vylievanie“ vajca alebo vosku a iné) a dostávajú ju do vedomia. Nič osudového však na tomto nie je, pretože si osud vytvárame sami.
Vzniká nasledujúci obraz: existuje podvedomý program správania človeka a informačno-energetickej štruktúry Vesmíru. Pokiaľ sa myšlienky človeka a jeho správania dostávajú do konfliktu s jediným organizmom Vesmíru, dochádza v človeku k porušeniu rovnováhy a harmónie. To sa zas odráža na jeho osude a zdravotnom stave. Predstavte si, čo sa stane, keď bunka organizmu prestane žiť podľa zákonov samotného organizmu. Pre neho sa stane chorobnou bunkou a bude sa ju najskôr snažiť vyliečiť. Ale keď to nepomôže, zničí ju.
Takže choroba je vyjadrením vášho podvedomia o tom, že nejaké vaše chovanie a nejaké vaše myšlienky a city sa dostali do konfliktu so zákonmi Vesmíru. Teda pre to, aby sme sa vyliečili z akéhokoľvek ochorenia, je treba priviesť svoje myšlienky a emócie do súladu s vesmírnymi zákonmi.
...
(Z českého vydania vybrala a preložila Zuzana Šišková, 2007) |
|
|
